"Materské mlieko - jediný zdroj výživy väčšiny dojčených detí na celom svete. " - Doc. Ing. Mária Greifová Phd. - 1.časť

 

Ľudské mlieko je komplexná, nutrične kompletná, biologická tekutina, ktorá slúži ako jediný zdroj výživy väčšiny dojčených detí na celom svete. Vzhľadom na jeho význam pri podpore rastu a vývoja bábätiek a malých detí sa zloženie materského mlieka skúma už viac ako storočie, pričom táto výskumná činnosť sa zintenzívňuje v posledných rokoch. Ľudské mlieko obsahuje komplexnú zmes rozpustných a koloidne dispergovaných makroživín (napr. bielkoviny, tuky, sacharidy) a mikroživín (napr. vitamíny a minerály). Je zaujímavé, že ľudské mlieko sa čoraz viac ukazuje ako viac než len jednoduchý súčet jeho makro a mikroživín. Nedávny výskum poskytuje dôkazy o špecifických interakciách medzi rôznymi zložkami ľudského mlieka (napríklad proteín-proteín a interakcie proteín-lipid), ktoré majú dôležité dôsledky pre fyziologické a klinické výsledky (napr. znížený výskyt a závažnosť infekcie) u dojčených detí. Najčastejšie sa ľudské mlieko konzumuje priamo počas dojčenia, môže sa tiež odsať, stabilizovať a uložiť na neskôr. Na čo najlepšiu podporu toho druhého je dôležité, aby vedci plne porozumeli relevantným fyzikálno-chemickým vlastnostiam a technologickým vlastnostiam ľudského mlieka tak, aby sa dalo spracovať, stabilizovať a transformovať pri zachovaní jeho nutričnej hodnoty. Tieto úvahy sú dôležité pre domáce použitie, kde sa môže zmrazovať odsaté materské mlieko, a tiež pre operácie väčšieho rozsahu, ako sú humánne mliečne banky, kde sa darované odsaté materské mlieko často centrálne pasterizuje a zmrazuje a distribuuje do rôznych zdravotníckych zariadení. Niektoré matky nemôžu a/alebo sa rozhodnú nedojčiť svoje dieťa.  Preto znalosť zloženia materského mlieka je kriticky dôležitá pri podpore vývoja dojčenských výživových produktov, ktoré najlepšie zodpovedajú zloženiu a zdravotným výsledkom dojčených detí.

Kvalita a mikrobiológia ľudského mlieka:

Materské mlieko (MM) je optimálnou potravou pre novorodencov, pretože je bohatým zdrojom základných živín potrebných pre rast a vývoj, vrátane protilátok, antimikrobiálnych proteínov, cytokínov a oligosacharidov ľudského mlieka. Okrem toho je teraz MM uznávané ako zdroj komenzálnych baktérií pre vyvíjajúci sa gastrointestinálny trakt dojčaťa po narodení. Mikrobiota prítomná v MM pomáha riadiť vývoj a dozrievanie imunitného systému dojčiat, podporuje kolonizáciu prospešnej mikroflóry a chráni dieťa pred invazívnymi patogénnymi baktériami. V porovnaní s dojčatami kŕmenými umelou výživou, dojčené dojčatá majú nižší výskyt rôznych chorôb, ako je nekrotizujúca enterokolitída, infekcie dýchacích ciest a močových ciest a hnačky a znížené riziko detskej obezity a cukrovky.

Pôvodne sa MM považovalo za sterilné alebo že mikrobiálny obsah v ňom bol spôsobený bakteriálnou kontamináciou, ale štúdie z posledných rokov poskytli podrobnosti o komplexnom a rôznorodom mikrobiálnom zložení prítomnom v ľudskom mlieku. Materské mlieko obsahuje viac ako 700 druhov baktérií v koncentráciách 1 000 KTJ/ml. Predpokladá sa pôvod mikroflóry ľudského mlieka môže prameniť z materskej kože a ústnej dutiny dojčiat a tiež bola popísaná entero-mamárna dráha translokovaná z materského čreva.

Jedna z prvých štúdií na profilovanie mikrobiómu ľudského mlieka identifikovala spoločný základný súbor deviatich mikrobiálnych rodov MM. Zistilo sa, že mikrobióm MM sa v priebehu laktácie mení, a je ovplyvnený hmotnosťou matky a spôsobom pôrodu. V colostre dominovala mikrobiálna komunita: Weissella, Leuconostoc, Staphylococcus, Streptococcus a Lactococcus, zatiaľ čo vo vzorkách materského mlieka odobratých po jednom až šiestich mesiacoch sa výrazne zvýšili rody typicky spojené s ústnou dutinou, Veillonella, Leptotrichia a Prevotella.

Množstvo ďalších štúdií charakterizovalo mikrobióm ľudského mlieka, pričom členovia jadra mikrobiómu sa líšili naprieč štúdiami. Túto odchýlku možno pripísať nasledovným faktorom, ako sú rôzne štádiá laktácie, zdravie a vek matky, spôsob pôrodu, strava a geografická poloha. Viacerí autori uviedli rozdiely v mikrobiotickom zložení mlieka u žien z rôznych geografických lokalít v Európe, Afrike a Číne. U matiek, ktoré rodili cisárskym rezom, sa preukázalo zníženie počtu Leuconostocaceae a zvýšené množstvo Carnobacteriaceae v ich materskom mlieku počas laktácie.

U žien trpiacich mastitídou (zápalom mliečnej žľazy) dominuje v mikroflóre MM S. aureus. U takého MM bola pozorovaná strata diverzity mikroflóry a zvýšenie hladín potenciálne patogénnych baktérie. Systematický prehľad z roku 2019 analyzoval 242 štúdií mikrobiómu ľudského mlieka a zistilo sa, že bolo identifikovaných 820 druhov baktérií, ktoré patria najmä do kmeňa Firmicutes a Proteobacteria. Najčastejšie nájdenými rodmi boli Staphylococcus,

Streptococcus, Lactobacillus, Pseudomonas, Bifidobacterium, Corynebacterium, Enterococcus, Acinetobacter, Rothia, Cutibacterium, Veillonella a Bacteroides.

Pribúdajú dôkazy podporujúce vertikálny prenos mikróbov z materského mlieka na dojčatá. Okrem prospešných mikróbov môžu vývoj ovplyvniť aj bioaktívne molekuly, ako sú oligosacharidy prítomné v materskom mlieku. Ukázalo sa, že množstvo komenzálnych členov črevnej mikroflóry, vrátane Bifidobacterium a Bacteroides, využíva oligosacharidy. Okrem prebiotických vlastností majú oligosacharidy aj antimikrobiálne účinky s inhibíciou streptokokov skupiny B. Oligosacharidy môžu svojimi antiadhéznymi vlastnosťami formovať aj detskú črevnú mikroflóru tým, že pôsobia ako analógy glykánového receptora na blokovanie pripojenia patogénu na povrchy epitelu. Aktívnou oblasťou výskumu je doplnenie dojčenskej výživy o zložky, ktoré sú funkčne podobné ako oligosacharidy. Prebiotické oligosacharidy vrátane fruktooligosacharidov a galaktooligosacharidov sa už používajú v dojčenskej výžive. Záverom možno povedať, že mikrobióm materského mlieka obsahuje rôzne bakteriálne spoločenstvá a bioaktívne zložky, ktoré prispievajú k vývoju črevného mikrobiómu a imunitného systému dojčiat a tým ovplyvňujú jeho budúci zdravotný stav. Najlepší spôsob výživy dojčaťa, ktorá priaznivo ovplyvňuje jeho vývoj a zdravie je výlučne dojčenie prvých šesť mesiacov.

Zloženie ľudského mlieka:

Ľudské mlieko obsahuje rovnaké základné makroživiny ako mlieko akéhokoľvek druhu cicavcov, t. j. tuk, bielkoviny, laktózu a minerály, so stopami vitamínov a enzýmov. Relatívne pomery každej z nich sú však v ľudskom mlieku celkom jedinečné a ľudské mlieko sa značne líši vo svojom zložení od väčšiny mliečnych druhov. Rast odzrkadľujú najmä medzidruhové rozdiely v obsahu bielkovín v mlieku. Bernhart (1961) našiel lineárnu koreláciu medzi percentom kalórií odvodených z bielkovín a logaritmom dní do zdvojnásobenia pôrodnej hmotnosti pre 12 druhov cicavcov. Pre ľudí, jednu z najpomalšie rastúcich a najpomalšie dozrievajúcich druhov, zdvojnásobenie pôrodnej hmotnosti trvá 120 – 180 dní a iba 7 % kalórií pochádza z bielkovín. Naproti tomu iné mäsožravce môžu zdvojnásobiť svoju pôrodnú hmotnosť už za 7 dní a získajú > 30 % energie z bielkovín. Okrem rozdielu obsahu bielkovín medzi jednotlivými druhmi, existuje významný rozdiel v kvalitatívnom zložení bielkovín. Tieto medzidruhové rozdiely robia prípravu vhodnej alternatívy materského mlieka pre dojčatá matiek, ktoré sa nerozhodli dojčiť svoje dojčatá, alebo ich nedokážu dojčiť, veľmi zložitú a vlastne aj transformácia zložiek z kravského mlieka na alternatívnu - prémiovú dojčenskú výživu, predstavuje jednu z najkomplexnejších výziev spracovania mlieka. Treba poznamenať, že existuje veľký záujem o využívanie mlieka rôznych druhov ako základu na výrobu dojčenskej výživy, pričom mlieko, ktoré sa najviac podobá ľudskému mlieku, je konské mlieko. Kvôli podobnosti s ľudským mliekom a vynikajúcou chuťou a znášanlivosťou, je bežne využívané oslie mlieko, dojčenská výživa na báze oslieho mlieka alebo fortifikátory získané z oslieho mlieka pre ľudské mlieko sa v súčasnosti bežne používajú v niekoľkých európskych krajinách na kŕmenie dojčiat, najmä tých s alergiou na bielkovinu kravského mlieka.

Proteíny:

Na základe proteomických štúdií obsahuje ľudské mlieko viac ako 400 proteínov s funkciami v imunitnej odpovedi, bunkovom metabolizme a metabolizme proteínov. Vo všeobecnosti možno bielkoviny ľudského mlieka rozdeliť do troch skupín: srvátkové bielkoviny, kazeíny a bielkoviny obalov tukových guľôčok, ktoré predstavujú 60–80 %, 20–40 %, a 1–4 % z celkových bielkovín. Pomer srvátkového proteínu a kazeínu sa v priebehu laktácie mení, od 90:10 na začiatku laktácie, do 60:40 v zrelom mlieku až 50:50 na konci laktácie, čo odráža meniace sa požiadavky rastúceho dieťaťa. Koncentrácia proteínov distribuovaných na membráne obklopujúcej tukové guľôčky, sú stabilnejšie počas laktácie.

Kravské mlieko zvyčajne obsahuje 75 % – 80 % kazeínu a 20 % – 25 % srvátkového proteínu.

Okrem toho sa kazeíny v ľudskom a kravskom mlieku výrazne líšia, pričom v ľudskom mlieku dominuje b-kazeín. Aj štruktúra kazeínových miciel je veľmi odlišná. Kazeíny sú rodinou fosfoproteínov v mliekach všetkých cicavcov, ktoré zvyčajne zahŕňajú štyri izoformy: α_s1- kazeín, α_s2-kazeín, β-kazeín a κ-kazeín. α_s2-kazeín, ktorý sa nachádza v kravskom mlieku, nie je prítomný v ľudskom mlieku. V ľudskom mlieku tvorí 70 % celkového kazeínu β-kazeín. Ľudský β-kazeín má šesť izoforiem v závislosti od stupňa fosforylácie, od 0 do 5, ktoré sa líšia rozpustnosťou, spôsobom polymerizácie a schopnosťou viazať vápnik. Z analýzy kvapalinovou chromatografiou sa ukázalo, že ľudský κ-kazeín existuje ako jeho dimérna forma. κ-kazeín je dôležitý ako silne glykozylovaný proteín v ľudskom mlieku. Môže inhibovať adhéziu Helicobacter pylori na ľudskú žalúdočnú sliznicu a spúšťa rast Bifidobacterium infantis a Lactobacillus bifidus, teda zabezpečuje ochranu dojčených detí pred gastrointestinálnym ochorením. α_s1-kazeín bol charakterizovaný v zrelom ľudskom mlieku a existuje prirodzene ako multimér v komplexe s κ-kazeínom. Ľudský a_s1-kazeín obsahuje cysteín, ktorý sa zvyčajne nachádza v α_s2-kazeíne. Aj keď α_s2-kazeín v ľudskom mlieku chýba, podobnú úlohu zohráva α_s1-kazeín, ako napr. vytváranie disulfidových väzieb s κ-kazeínom. β-kazeín a κ-kazeín s malým množstvom α_s1-kazeínu môžu interagovať spolu s iónmi vápnika vytvárajú špeciálnu dynamiku a usporiadanosť kazeínovej micely. Ľudské kazeinové micely možno pozorovať pomocou transmisnej elektrónovej mikroskopie ako mrakovitú voľnú široko guľovitú spleť, veľkosť sa pohybuje medzi 20 a 104 nm v zrelom ľudskom mlieku, s priemerom 42 nm. Ľudské kazeinové micely sú teda menšie než u mlieka kráv, kôz a koní. Aj keď neprebehlo žiadne priame vyšetrovanie zmien veľkosti ľudských kazeinových miciel počas laktácie, pomer β- a κ-kazeínu sa zvyšuje počas laktácie, čo naznačuje, že veľkosť kazeinových miciel sa môže zvýšiť počas laktácie. Vysoká hladina κ-kazeínu a malá veľkosť kazeinovej micely v kolostre môže kompenzovať nízku tráviacu funkciu novorodencov. Hoci kazeínový profil ľudského mlieka sa líši od kravského mlieka (tab. 2), ultraštruktúra sa zdá podobná, pričom β-kazeíny tvoria jadro micely prostredníctvom hydrofóbnych interakcií a fosforylových skupín, zatiaľ čo κ-kazeín je umiestnený na povrchu, čo prispieva k stabilizácii micely proti zrážaniu Ca²⁺ iónmi. Pokiaľ ide o srvátkové bielkoviny, jedným z veľmi významných rozdielov medzi ľudským a kravským mliekom je absencia b-laktoglobulínu, čo znamená, že hlavný srvátkový proteín v ľudskom mlieku (a celkovo druhý najrozšírenejší proteín po b-kazeíne) je ⍺-laktalbumín. Ďalšie hlavné srvátkové bielkoviny v ľudskom mlieku zahŕňajú laktoferín, sérový albumín, imunoglobulíny, z ktorých všetky majú významné biologické funkcie pre ľudské dieťa. Ľudské mlieko obsahuje aj neproteínový dusík (NPN). Aj keď celkový obsah bielkovín v ľudskom mlieku je jeden z najnižších medzi druhmi a ľudské dojčatá rastú pomalšie ako mláďatá väčšiny ostatných druhov, dôkazy naznačujú, že využívanie dusíka z ľudského mlieka na ukladanie netukovej telesnej hmoty je pozoruhodne vysoké. Zložky NPN ľudského mlieka tvoria veľké percento celkového dusíka (20 % – 25 %) a hladiny sú relatívne konštantné počas laktácie. NPN ľudského mlieka pozostáva z viac ako 200 zlúčenín, vrátane voľných aminokyselín, karnitínu, taurínu, aminocukrov, nukleových kyselín, nukleotidov, a polyamínov.

Lipidy:

 

Ľudské mlieko obsahuje približne podobnú hladinu celkového tuku ako kravské mlieko (v rozmedzí 3 až 5 %) , sú nevyhnutné pre rast dojčiat, ako aj vývoj mozgu, nervové funkcie a vstrebávanie vitamínov. Lipidy ľudského mlieka pozostávajú hlavne z triacylglycerolov (TAG, 98 %), fosfolipidov (PL, 0,8 %) a steroly (0,25 – 0,34 %, z toho hlavne cholesteroly), stopové množstvá rôznych minoritných zložiek vrátane monoacylglycerolov (MAG), diacylglyceroly (DAG), neesterifikované mastné kyseliny (NEFA) a iné látky. TAG obsahujú glycerol esterifikovaný s tromi mastnými kyselinami, zatiaľ čo fosfolipidy obsahujú fosfátové skupiny (cholín, etanolamín, serín), ktoré sú glycerolom esterifikované dvoma mastnými kyselinami. Rôzna štruktúra (dĺžka reťazca, počet a poloha dvojitej väzby) a poloha mastných kyselín v glycerole vedie ku komplexu zloženia ľudského mliečneho tuku. Väčšina z nich sa nachádzajú v guľôčkach ľudského mliečneho tuku a tukové guľôčky pozostávajú z komplexnej zmesi triacylglycerolov emulgovaných v membráne guľôčok mliečneho tuku (MFGM). Presné zloženie ľudského mliečneho tuku sa však líši od zloženia kravského mlieka, pričom kravské mlieko má vo všeobecnosti vyššiu hladinu nenasýteného tuku a odlišné pozičné usporiadanie mastných kyselín na glycerolovej kostre v triacylglyceroloch. TAG sú hlavným typom nepolárneho lipidu v ľudskom mlieku, štruktúra TAG v ľudskom mlieku je jedinečná, čiastočne vďaka pozičnému rozdeleniu mastných kyselín. Napríklad mastné kyseliny s krátkym reťazcom a mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom sú esterifikované hlavne v polohe sn-3, zatiaľ čo väčšina kyseliny palmitovej (16:0) esterifikovanej v polohe 2 glycerolu, čo ovplyvňuje kinetiku trávenia lipidov, biologickú dostupnosť vápnika, konzistenciu stolice a gastrointestinálny komfort počas trávenia. Táto jedinečná vlastnosť pozičnej distribúcie mastných kyselín v ľudskom mlieku bola v posledných rokoch predmetom mnohých výskumov zameraných na podporu vývoja viac humanizovaných tukových zmesí na báze  tuku z kravského mlieka pre aplikácie dojčenskej výživy.

Ľudské mlieko obsahuje viac ako 200 mastných kyselín (MK); mnohé sú však prítomné vo veľmi nízkych koncentráciách, pričom iné dominujú. Podľa nasýtenia sa MK všeobecne delia na nasýtené mastné kyseliny (SFA), mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA) a polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA), ktoré zahŕňajú n-6 PUFA a n-3 PUFA. Nasýtené mastné kyseliny sú vo všeobecnosti najpočetnejšie a predstavujú 37 – 56 %, pričom prevládala  kyselina palmitová PA (16:0) s kyselinou myristovou (14:0) a kyselinou stearovou (SA, 18:0). Denný prísun energie pre dojčatá zabezpečuje PA. Kyselina maslová (4:0) sa vo všeobecnosti nezistila v ľudskom mliečnom tuku a najkratšou nasýtenou MK je kyselina kapronová (6:0); tuky kravského a kozieho mlieka sú bohaté na nasýtené MK v rozmedzí od C4 do C8. Navyše mastné kyseliny s nepárnym reťazcom nie sú bežné pre prírodné tuky a oleje, ale sú vo veľkej miere prítomné v ľudskom mliečnom tuku (15:0 a 17:0).

Mononenasýtené mastné kyseliny MUFA sú ďalším druhom MK vyskytujúcich sa v ľudskom mliečnom tuku. Olejová kyselina (OA, 18:1 n-9), je najhojnejšia MK zahŕňajúca 21–36 % z celkových MK. Ďalšou MUFA je kyselina palmitolejová (16:1 n-7) nachádza sa v hojnom množstve v ľudskom mlieku a predstavuje 2–4 % všetkých MK. Kyselina vakcinová (18:1 n-7), je izomér olejovej kyseliny, ktorý bol nájdený v materskom mlieku spolu s niektorými transmastnými kyselinami.

Polynenasýtené mastné kyseliny PUFA tvoria 10–20 % celkových MK a tvoria ich rôzne molekuly, pričom n-6 PUFA je prítomných v oveľa vyšších hladinách než n-3 PUFA v ľudskom mlieku. Kyselina linolová (LA, 18:2 n-6) je prevládajúca, a predstavuje 8–29 % celkových PUFA (hodnoty sú rozdielne v rôznych krajinach). Najrozšírenejšou z n-3 PUFA je kyselina a-linolenová (ALA, 18:3 n-3). Kyselina arachidónová (AA, 20:4 n-6), kyselina eikozapentaénová (EPA, 20:5 n-3) a kyselina dokosahexaénová (DHA, 22:6 n-3) sú ľudské mliečne PUFA, ktoré tvoria približne 1 % . Tieto PUFA sú potvrdené ako dôležité pre vizuálny a kognitívny vývoj dojčiat a vo všeobecnosti neexistujú v iných mliečnych tukoch cicavcov a rastlinných olejoch . Abnormálne pomery n-6 : n-3 PUFA v strave sú spojené s mnohými chronickými ochoreniami a vyvážený pomer je nevyhnutný pre normálny rast a rozvoj.

Ďalšie komplexné lipidy v ľudskom mliečnom tuku zahŕňajú sterolové lipidy, neutrálne glykozylceramidy a kyslé glykosfingolipidy alebo gangliozidy. Tieto zlúčeniny sú v malom množstve prítomné v ľudskom mlieku a sú sústredené najmä v membráne tukových guľôčok, ktoré sú vylučované bunkami mliečnej žľazy. Hlavným sterolom v ľudskom mlieku je cholesterol s koncentráciou 9–15 mg/100 ml. V ľudskom mlieku boli zistené aj iné sterolové lipidy, vrátane skvalénu, desmosterolu, lathosterolu, kampesterolu, stigmasterolu, lanosterol, β-sitosterol, metostenol a dimetylsterol. Bol zistený signifikantný pokles (50% pokles po 6 mesiacoch oproti kolostru) obsahu cholesterolu v materskom mlieku počas laktácie. Gangliozidy, dôležité pre vývoj detského mozgu a kognície, boli nájdené v ľudskom mlieku v 70. rokoch 20. storočia. Gangliozidy sú komplexné glykosfingolipidy obsahujúce jeden alebo viac zvyškov kyseliny sialovej v koncovej polohe. Tvoria 6–10 % celkovej hmoty lipidov ľudského mozgu. V ľudskom mlieku sú gangliozidy prítomné v koncentrácií 15–20 mg/100 ml.

Sacharidy:

Hlavným sacharidom v ľudskom mlieku je laktóza, ale obsah laktózy je výrazne vyšší ako v mlieku väčšiny mliečnych druhov (ako je kravské, ovčie alebo kozie), zvyčajne v rozmedzí 6 % – 7 %. Laktóza je dôležitým zdrojom energie pre dojčatá a malé deti pri trávení ľudského mlieka. Ako disacharid má nízku sladkosť v porovnaní napríklad so sacharózou. Laktóza je dôležitá aj pri kontrole osmotického tlaku mlieka. Okrem laktózy obsahuje ľudské mlieko vysoké hladiny (až 1 %) oligosacharidov (HMO), o ktorých je známe, že majú celý rad biologických funkcií. HMO majú prebiotické vlastnosti, čím podporujú rast prospešných baktérií v črevách dojčiat, ako sú bifidobaktérie tým, že pôsobia ako ich hlavný zdroj energie.

HMO pre fortifikáciu do dojčeneckého  mlieka sa vyrábajú technológiou mikrobiálnej fermentácie. GOS (galaktooligosacharidy) sa pripravujú z laktózy pomocou enzymatického pôsobenia, zatiaľ čo FOS (fruktooligosacharidy) je forma rozpustnej vlákniny extrahovanej z čakanky. GOS a FOS znižujú výskyt kožných ochorení, ako je dermatitída a podporujú vývoj postnatálneho imunitného systému.

Minerály a vitamíny:

Súčasťou mikronutričného profilu materského mlieka sú vitamíny a minerály.

Vitamíny rozpustné v tukoch v ľudskom mlieku zahŕňajú retinol (A), cholekalciferol (D), tokoferol (E) a vitamín K. Vitamín E (a-tokoferol), pôsobí ako lapač voľných radikálov a chráni pred peroxidáciou polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v bunkovej membráne. Predčasne narodené deti vyžadujú túto mikroživinu, pretože majú nízku hladinu a-tokoferolu v sére. Vitamín A možno získať priamo z materského mlieka alebo premenou z b-karoténu v pečeni dojčiat. Jeho obsah je vyšší v kolostre, ale počas laktácie klesá. Uvádza sa, že vitamín A ovplyvňuje biologickú dostupnosť vitamínu E v colostre.

Hladina vitamínu D je u človeka nízka. Je nevyhnutný pre niekoľko aspektov zdravia dojčiat, ako je imunitný systém a metabolizmus kostí. Vitamín D si môžu dojčatá syntetizovať vystavením na slnečné žiarenie.

Vitamín K je nevyhnutný pre bielkoviny podieľajúce sa na zrážaní krvi a niektoré plazmatické bielkoviny. Nízke koncentrácie vitamínu K v materskom mlieku, a teda nízka plazma vitamínu K u dojčiat, môže viesť ku krvácaniu z nedostatku vitamínu K u novorodencov. Preto všetci novorodenci by mali dostávať profylaxiu vitamínom K.

Vitamíny skupiny B sú dôležité vitamíny rozpustné vo vode. Obsah vitamínov v ľudskom mlieku sa počas laktácie znižujú a predĺžené dojčenie nemusí poskytnúť dostatok vitamínov B pre dojčatá. Hladina vitamínu C v materskom mlieku je oveľa vyššia ako v sére matiek a je výrazne ovplyvnená príjmom matky.

V porovnaní s kravským mliekom obsahuje ľudské mlieko oveľa vyššie hladiny vitamínu A, C, inozitolu a niacínu.  Avšak obsah vitamínu B a kyseliny pantoténovej v ľudskom mlieku je nižší ako v kravskom mlieku.

Dodávanie minerálov prostredníctvom ľudského mlieka je tiež nevyhnutné pre rôzne telesné funkcie. V colostre sú prítomné vysoké hladiny chloridu sodného, ktoré klesajú počas prvého týždňa laktácie, aby sa dosiahla konštantná hladina počas neskoršej laktácie.  Okrem toho sa koncentrácie sodíka znižujú so zvyšujúcim sa objemom produkovaného mlieka. Koncentrácia draslíka časom tiež výrazne klesá. Iné makrominerály: fosfor, vápnik, zinok, meď a horčík sú počas laktácie celkom stabilné, s mierne vyššími hladinami v colostre. Hladiny vápnika a fosforu sú oveľa nižšie v porovnaní s kravským mliekom. Navyše, ionizovaný vápnik tvorí väčšiu časť celkovej koncentrácie vápnika v materskom mlieku,  čo môže uľahčiť vstrebávanie vápnika.

 

Autorom článku je doc. Ing. Mária Greifová, PhD.

doc. Ing. Mária Greifová, PhD., je vzdelaním a zameraním potravinársky technológ so skúsenosťami v oblasti mliekarenstva. Doteraz bola vedúcou vyše 65 bakalárskych prác, 50 diplomových prác, 4 ukončených doktorandov a podieľa sa na školení ďalších doktorandov. Ťažiskom jej vedecko-výskumnej práce je širšia problematika potravinárskej mikrobiológie so zreteľom na technologický a hygienický význam Bacillus cereus vo vzťahu k mliekarenským technológiám, významnú časť vedeckej práce venovala novým metódam detekcie Listeria monocytogenes, ale aj izolácií, charakteristike a aplikácii vybraných baktérií produkujúcich kyselinu mliečnu v potravinách. Jej vedeckú činnosť dokumentujú aktivity: 24 článkov v časopisoch registrovaných v CC; 20 článkov v časopisoch abstrahovaných v FSTA; 24 príspevkov v iných recenzovaných časopisoch; 60 prác evidovaných v zborníkoch z vedeckých podujatí z toho 16 vo svetovom jazyku. Na vedeckú prácu je 223 ohlasov evidovaných v databáze SCI a 63 v iných zdrojoch.

V minulosti bola a aj teraz je ako zodpovedný riešiteľ VEGA projektov (2012-2014), (2016-2019), (2021-2024),  APVV projektu (2007-2011), bola zástupcom vedúceho projektu pri riešení medzinárodného projektu IncoCopernicus (1999-2001), ako aj spoluriešiteľ niekoľkých VEGA projektov na FCHPT STU.