Dojčenie je základ
Dojčenie, ktoré nazývame aj ako kojenie, je proces prikladania dieťatka k prsníku, hneď od narodenia. V niektorých prípadoch to nemusí byť len priamo, ale aj kŕmením z fľašky, kde si matka odsaje mliečko. Dôvodov môže byť niekoľko: bolesť prsníkov, naliate prsia, bábätko sa nevie prisať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby dojčenie – kojenie začalo hneď pri narodení dieťatka a pokračovalo , kým si to dieťa vyžaduje. V prvých dňoch, týždňoch života môžu bábätká žiadať mliečko približne každé dve až tri hodiny. Dĺžka dojčenia závisí od bábätka. Zvyčajne trvá desať – pätnásť minút na každom prsníku. Postupne, ako dieťatko rastie, kŕmi sa pomenej. Mamičky si však môžu v tomto období odsávať mliečko, aby sa mohlo použiť neskôr, keď dojčenie nebude možné. Dojčenie má veľmi veľa výhod pre matku aj dieťatko, ktoré v dojčenskej výžive veľmi chýba.
Vysoké percento dojčiacich mamičiek na celom svete by mohlo zachrániť ročne približne 820 000 úmrtí detí mladších ako päť rokov. Dojčenie minimalizuje riziko dýchacích ciest, hnačiek detí v rozvojových aj rozvinutých krajinách. Medzi veľké plusy patrí nižšie riziko potravinových alergií, astmy, menej prípadov ekzémov, detských rakovín vrátane leukémie a lymfómov, nižšie riziko cukrovky typu I a II. Menej prípadov Crohnovej choroby a kolitídy, nižšia miera respiračných chorôb a menej rečových a ortodontických problémov.
Dojčenie ma tiež za následok správneho vývoja a znižovania rizika obezity .Aj napriek tomu, že matky môžu cítiť tlak na dojčenie, netreba sa trápiť v prípade, keď to nie je možné. V celom svete zvyčajne deti vyrastajú normálne, aj keď sú kŕmené z fľašky.
Dojčenie má veľmi dobrý vplyv aj pre matky. Vďaka nemu majú menšiu stratu krvi po pôrode (šestonedelie), rýchlejšiu a lepšiu regeneráciu maternice a nižšie riziko nábehu na popôrodnú depresiu. Dojčenie ma za následok oneskorenie návratu tehotenstva a plodnosti, čo je jav známy ako laktačná amenorea. Medzi dlhodobý prínos pre mamičky patrí znížené riziko rakoviny prsníka, srdcových ochorení a reumatoidnej artritídy. V neposlednom rade dojčenie patrí medzi najekonomickejšiu, výživu, v porovnaní s počiatočnou dojčenskou výživou.
Zdravotnícke organizácie s WHO odporúčajú dojčiť minimálne šesť mesiacov. Počas tohto obdobia sa zvyčajne nedávajú žiadne iné potraviny, nápoje okrem možného vitamínu D. Počas zaradenia potravín vo veku cca šiestich mesiacov, je odporúčané zahrnúť aj pokračovanie dojčenia až do veku jedného až dvoch rokov ak nie viac. Celosvetovo sa v prvých šiestich mesiacov života dojčí približne 38 % dojčiat. V Spojených štátoch (2015) začalo dojčiť 83 % žien, ale do 6 mesiacoch vydržalo len 58 % .Neumožnenie dojčenia zo zdravotného hľadiska, je zriedkavé. Matky, ktoré užívajú určité lieky by nemali dojčiť.
V roku 2020 WHO a UNICEF oznámili, že ženy by mali počas pandémie COVID-19 naďalej dojčiť, aj keď majú potvrdený covid-19, pretože súčasné dôkazy naznačujú, že je nepravdepodobné, že by sa ochorenie COVID-19 mohlo prenášať cez materské mlieko.
